Po vzniku ČSR

Do roku 1928 bola sídlom Zvolenskej župy. Počet obyvateľov rástol len pomaly (rok 1919 – 10 734, rok 1930 – 11 347, rok 1940 – 13 045), napriek tomu sa stavebný ruch nezastavil. V roku 1920 bola postavená pozoruhodná secesná Kamenná vila, v roku 1928 bol dokončený Národný dom. Z 30. rokov pochádza viacero funkcionalistických stavieb. V roku 1930 postavili Okresnú nemocenskú poisťovňu (dnešná poliklinika), v roku 1934 učiteľský ústav, o dva roky nato filiálku pražskej mestskej sporiteľne vedľa mestskej veže, ako aj vysielač. Notársku ubytovňu a dom štátnych zamestnancov, ktorá sa dnes využíva ako poliklinika, dokončili v roku 1937. Tesne pred zánikom Česko–Slovenska vybudovali mestské nájomné domy pre vojenských gážistov. Mimo hlavného prúdu modernej architektúry stojí neorenesančná filiálka Národnej banky z roku 1932.Mesto zostalo obchodným a peňažným centrom, dobudovaním železničnej trate Zvolen – Vrútky a Banská Bystrica – Červená Skala vzrástol jeho význam ako dopravného uzla. Vzniklo niekoľko menších kovovýrobných, potravinárskych a stavebných podnikov, ale zaniklo niekoľko podnikov z predchádzajúceho obdobia (nábytková továreň, textilky). V rokoch svetovej hospodárskej krízy boli aj tu vysoká nezamestnanosť a početné štrajky. Veľký rozvoj dosiahlo školstvo a kultúra. Školstvo sa poslovenčilo, za pomoci českých profesorov dosiahlo dobrú úroveň. Okrem gymnázia bolo v meste viac odborných škôl (obchodná akadémia, škola pre ženské povolania, učiteľský ústav a strojnícka priemyselná škola – tieto dve boli umiestnené do nových budov). Z mnohých divadelných ochotníckych súborov vzniklo Mestské divadelné združenie, z ktorého radov vyšlo niekoľko popredných slovenských profesionálnych hercov. Žiakom hudobného skladateľa V. Figuša-Bystrého tu bol okrem iných Ján Cikker.